Bezpečnostné tímy denne čelia obrovskému množstvu varovaní, notifikácií či incidentov, pričom často ide o falošné poplachy alebo neúplné hlásenia bez kontextu – výsledok automatizovaného vyhodnocovania, ktoré sa často spolieha len na umelú inteligenciu. A tak sa môže stať, že skutočné hrozby ostanú nepovšimnuté, alebo sa na ne zareaguje neskoro. Technológie, vrátane AI, síce pomáhajú pri zbere a triedení dát, no samy o sebe nestačia. Čoraz jasnejšie sa ukazuje, že pre skutočne efektívne spravodajstvo je nevyhnutná kombinácia technológie a ľudského úsudku.
Prečo technológia sama o sebe nestačí?
Umelá inteligencia dokáže dnes spracovať obrovské množstvo dát v rekordnom čase – triediť varovania, vyhľadávať vzory a upozorňovať na možné hrozby. No bez ľudského dohľadu je aj ten najsofistikovanejší algoritmus len rýchly triedič. V praxi totiž často narazí na limity: nerozumie kontextu, nepozná špecifiká jednotlivých organizácií a nedokáže posúdiť, čo je naozaj dôležité.
Systém, ktorý slepo reaguje na kľúčové slová, môže vyvolať poplach aj pri neškodnej zmienke. Chýba mu schopnosť klásť si otázku „a čo teraz?“ – teda premietnuť informáciu do konkrétnej situácie. Práve to je úloha človeka. Skúsený analytik nielenže informáciu overí a zasadí do kontextu, ale vie aj vyhodnotiť riziká či predvídať dopady, ktoré by stroj nikdy neodhalil.
Ako vzniká finished intelligence?
V krízových situáciách nestačí mať len veľa dát – je potrebné vedieť, čo z nich vyplýva a ako konať. Práve to prináša tzv. finished intelligence – teda spravodajská informácia, ktorá vzniká dôsledným spracovaním, overením a analýzou údajov s cieľom dodať jasný, akcieschopný výstup s kontextom.
Tento proces prebieha systematicky v rámci tzv. spravodajského cyklu, ktorý zahŕňa:
- Plánovanie a zadanie: Definovanie toho, čo presne potrebujete vedieť, aké sú ciele a priority.
- Zber informácií: Zhromažďovanie údajov z rôznych technických, otvorených aj ľudských zdrojov.
- Spracovanie a vyhodnotenie: Triedenie, čistenie a príprava dát na analytickú prácu.
- Analýza a syntéza: Odborné vyhodnotenie, hľadanie súvislostí, posúdenie dôveryhodnosti a tvorba odporúčaní.
- Distribúcia a využitie: Zrozumiteľné odovzdanie informácie krízovému manažérovi či inej zodpovednej osobe v správnom čase a formáte.
- Spätná väzba: Vyhodnotenie, ako bola informácia využitá, a zapracovanie poznatkov do ďalšieho cyklu.
Najčastejšie chyby firiem pri práci s rizikovými informáciami
Aj keď majú firmy prístup k technológiám a odborníkom, mnohé zlyhávajú práve v základných nastaveniach procesov. Rizikové spravodajstvo je účinné len vtedy, ak je systematické, cielené a reflektuje skutočné potreby organizácie. Časté chyby však spôsobujú, že sa informácie buď nevyužívajú správne, alebo nedorazia k tým, ktorí ich najviac potrebujú.
Medzi najčastejšie chyby patria:
- Nejasné zadanie a ciele spravodajstva: Bez presne definovaných otázok a priorít môže spravodajstvo postrádať relevanciu alebo sa zameriavať na nesprávne oblasti.
- Spoliehanie sa na obmedzené zdroje: Filtrovanie informácií len z niekoľkých kanálov vedie k slepým miestam a skreslenému obrazu o situácii.
- Formálna alebo zastaraná analýza rizík: Riziká sa menia rýchlo. Ak firmy neaktualizujú svoje hodnotenia, ich opatrenia zastarávajú a nechránia to podstatné.
- Slabá technická správa a chýbajúce opatrenia: Zraniteľnosti ako slabé heslá, neaktuálne systémy či chýbajúce zálohy patria k najčastejším spúšťačom incidentov.
- Nedostatok zodpovednosti a vlastníctva procesov: Ak nie je jasné, kto zodpovedá za bezpečnosť a rozhodovanie, vznikajú medzery v reakcii aj v kontrole.
- Nízka úroveň povedomia zamestnancov: Aj najlepší systém zlyhá, ak ho zamestnanci nevedia používať. Priebežné školenie a interná komunikácia sú kľúčom k prevencii ľudských chýb.
- Nečinnosť napriek informáciám: Zhromaždené dáta majú zmysel len vtedy, ak vedú k rozhodnutiam a akcii.
Kombinácia človek + technológia = najspoľahlivejší prístup k riadeniu rizík
Moderné rizikové spravodajstvo už dávno nie je o tom, či sa spoľahnúť iba na človeka alebo len na technológiu. Skutočnú hodnotu prináša až ich spojenie. Umelá inteligencia dokáže v reálnom čase spracovať obrovské množstvo dát, rozpoznať vzory a automatizovať rutinné úlohy. No chýba jej schopnosť pochopiť kontext, rozpoznať nejednoznačné situácie či zohľadniť etické dôsledky. Človek naopak vnáša do rozhodovania skúsenosť, intuítivnosť a schopnosť myslieť kriticky – najmä tam, kde algoritmy zlyhávajú. Vie vyhodnotiť aj slabé signály, ktoré AI prehliadne, a prispôsobiť reakciu v reálnom čase.
Práve kombinácia technológie a ľudskej odbornosti umožňuje organizáciám reagovať rýchlejšie, presnejšie a s väčšou istotou. Takýto prístup zvyšuje kvalitu rozhodovania, znižuje zraniteľnosť a zároveň pomáha firmám získať náskok v prostredí plnom neustálych zmien.
V spoločnosti SECURITAS SK prepájame silu moderných technológií s ľudskou expertízou, aby sme firmám pomohli nielen identifikovať riziká, ale aj rozumieť ich dopadom. Na základe dôkladného posúdenia rizík vytvárame optimálny mix bezpečnostných riešení – od fyzickej strážnej služby, cez mobilné patroly a recepčné služby, až po vzdialený monitoring (PCO) a inteligentné kamerové systémy. Každé bezpečnostné riešenie je prispôsobené konkrétnym potrebám klienta – s cieľom dosiahnuť najvyššiu možnú úroveň ochrany. Neváhajte nás kontaktovať – radi pre vás navrhneme bezpečnostné riešenie šité na mieru.
