Geopolitické napätie
Stúpajúce napätie medzi globálnymi veľmocami prinútilo organizácie či vlády zvýšiť svoje úsilie a pripravovať sa na možný vojenský konflikt. Krajiny naprieč Európou, no i niektoré regióny Ázie, zintenzívňujú svoje obranné opatrenia - tento trend sa zintenzívnil najmä v súvislosti s nárastom kybernetických útokov, dezinformácií či sabotáže.
Na rastúce napätie reagujú aj krajiny ako Nemecko, Francúzsko, Poľsko, Taliansko či Spojené Kráľovstvo. Zvyšujú výdavky na obranu, sústreďujú sa na projekty zamerané na zvyšovanie vojenských kapacít, spoluprácu v rámci NATO a modernizáciu vojenského vybavenia. Švédsko, Dánsko či Fínsko sa zase orientujú na pripravenosť svojich občanov. Príkladom je Švédsko, kde bola po šiestich rokoch aktualizovaná krízová príručka pre občanov. Tieto dokumenty sa distribuujú do domácností, aby občania boli pripravení na možné scenáre krízovej situácie.
Kybernetické útoky, špionáže či sabotáže
Kybernetické útoky predstavujú rastúcu hrozbu pre organizácie a jednotlivcov po celom svete. Útočníci sa čoraz častejšie zameriavajú na IT systémy, najmä v citlivých oblastiach, ako sú energetika, zdravotníctvo, obrana, logistika, technológie či vládne služby, s cieľom spôsobiť výpadky, znížiť kapacitu alebo skresliť dáta. Okrem kybernetických útokov patrí medzi taktiky aj sabotáž fyzickej infraštruktúry - útoky na plynovody, elektrické alebo vodárenské zariadenia, ktoré môžu narušiť dodávky základných služieb.
Ďalšou hrozbou je špionáž, kde zahraničné subjekty získavajú citlivé údaje o bezpečnostných opatreniach alebo fungovaní kľúčových systémov, čo môže oslabiť kontrolu nad infraštruktúrou. Taktiež sa vyskytujú dezinformačné kampane, ktoré sa snažia poškodiť dôveru verejnosti v kľúčové služby alebo v schopnosť štátu reagovať na krízy.
Využívanie dronov na špionáž a sabotáž
Pokroky v technológii dronov neustále zvyšujú riziká pre firemnú bezpečnosť. Drony sú široko dostupné, relatívne lacné a ľahko ovládateľné, čo im poskytuje potenciál na neautorizované sledovanie, narušenie činnosti a iné škodlivé aktivity, ku ktorým patrí napríklad:
- Neoprávnený zber informácií: Drony môžu zachytiť detailné plány zariadení, monitorovať operácie, odhaliť zraniteľnosti a môžu sa tiež využívať na prieskum cieľov pred fyzickým útokom.
- Fyzické útoky a sabotáž: Drony môžu byť použité na poškodenie kritického vybavenia, ako sú turbíny alebo transformátory či na úmyselné narušenie prevádzky.
- Kybernetické útoky: Drony môžu byť využívané na prenos škodlivého softvéru alebo na získanie prístupu k sieťam.
Bezpečnostné tímy v organizáciách čelia rastúcej výzve – rozlišovať medzi neškodnou rekreačnou činnosťou s týmito zariadeniami a úmyselnými aktivitami. Tento stupeň neistoty môže skomplikovať reakčné protokoly a zvýšiť potrebu jasne stanovených postupov pre hlásenie o zistení dronov v blízkosti citlivých lokalít.
Ideologické vnútorné hrozby
Rastúca polarizácia spoločnosti a politické napätie, zvýšené povedomie o sociálnych a environmentálnych otázkach medzi zamestnancami či ľahší prístup k citlivým informáciám vďaka digitalizácii, to sú faktory, ktoré významne prispievajú k nárastu hrozby. Tá môže viesť k úmyselnému poškodzovaniu organizácie, k úniku citlivých informácií alebo obchodných tajomstiev, k sabotáži systémov, k narušeniu prevádzky či k poškodeniu reputácie firmy. Ideologické vnútorné hrozby sú často ťažšie identifikovateľné ako iné typy vnútorných hrozieb, keďže aktéri môžu byť inak lojálni zamestnanci.
Cielené útoky a zneužívanie umelej inteligencie
Vedúci pracovníci, politickí a vládni predstavitelia či vysoko postavení jednotlivci s prístupom k citlivým informáciám čelia rastúcim hrozbám, ktoré zahŕňajú fyzické útoky, online obťažovanie a informačný chaos, vrátane dezinformácií či falošných správ. Sociálne médiá sa stali silným nástrojom na šírenie nepravdivých informácií, zverejňovanie súkromných údajov a zosilňovanie hrozieb. Využívajú sa čoraz viac sofistikovanejšie metódy útokov, napríklad vytváranie presvedčivých falošných videí a audio nahrávok pomocou umelej inteligencie. Podobné útoky sú motivované najmä finančným ziskom, geopolitickými cieľmi, ktoré sú zamerané na destabilizáciu a narušenie fungovania organizácií či ideologickými cieľmi.
Avšak nie každá situácia predstavuje dôvod na obavy, preto je dôležité, aby organizácie hodnotili každú hrozbu individuálne. V roku 2025 sa očakáva, že tieto hrozby pre vysoko postavené osoby budú pretrvávať, čo bude naďalej vyvíjať tlak na podniky a vlády, aby priorizovali bezpečnosť vedúcich pracovníkov a prispôsobili svoje stratégie ochrany.
Výzvy v oblasti bezpečnosti podnikov v roku 2025
Rok 2025 prináša množstvo nových bezpečnostných výziev, ktoré budú mať zásadný vplyv na fungovanie organizácií po celom svete - všetky tieto hrozby vyžadujú od podnikov prísnejšiu ochranu a flexibilitu v prístupe k bezpečnostným opatreniam. Netreba zabúdať ani na to, že ľudský faktor zohráva v rámci kybernetickej bezpečnosti zraniteľnú úlohu, preto bude pravidelné vzdelávanie zamestnancov a budovanie povedomia o kybernetických útokoch nevyhnutné a zásadné. Aby organizácie zvládli tieto hrozby, budú musieť okrem vzdelávania zamestnancov investovať aj do technologických inovácií či procesov, a teda prepájať odborné znalosti bezpečnostných tímov s modernými technológiami.
V SECURITAS SK sa už viac ako 15 rokov staráme o bezpečnosť našich klientov, poskytujúc im komplexné bezpečnostné služby na mieru. Naša ponuka zahŕňa komplexné bezpečnostné služby – od fyzickej ochrany až po pokročilé bezpečnostné riešenia kombinujúce moderné technológie, odborníkov a naše skúsenosti, ktoré zabezpečia ochranu osôb aj majetku. Neváhajte nás kontaktovať.
